Nie raz človek či už v masmédiách alebo v osobnom živote počuje o spriaznenej duši. Snáď každý pozná teóriu, že na svete existuje len jedna spriaznená duša / muž či žena na bielom koni. Náš ideál a sen. Množstvo ľudí si povie, že počká na spriaznenú dušu, že raz príde niekto kto nás úplne pochopí a dva svety sa stanú kompatibilné.
Je to skutočne pravda, že na svete existuje len jedna spriaznená duša? My čo sme už túto dušu stretli a zároveň stratili už nemáme šancu na „pravú“ lásku? Čo zostáva ľudom, ktorý tuto dušu už stretli? Sú odsúdení na samotu a depresiu?
Nedokážem sa s týmto stotožniť. Už len s tým samotným, že príde človek, ktorý bude pre nás ideálnym ( vysnívaným ). Môže vôbec prísť niekto taký v tejto dobe povrchnosti?
Na svete určite musí existovať pre nás viacero spriaznených duší. Avšak stále je tu pravdepodobnosť, že nestretnete v živote ani raz spriaznenú dušu alebo ju stratíte. Čo potom? Máme zabudnúť na lásku, na všetko čomu sme ako – tak verili a utápať v beznádeji?
Je vôbec možné aby sme po strate našej spriaznenej duše ( ktorá tvorila náš ideál, sny ) prijať niekoho nového? Nie je to len projekciou vlastnosti stratenej osoby do druhej? Dokážeme vôbec nájsť vzťah, ktorý by nebol len projekciou našich či ex-vzťahových vlastnosti?
Podľa psychológov je láska len silný emocionálny prúd pričom projektujeme naše kladné vlastnosti, prípadne kladne vlastnosti ex-vzťahov do novej osoby – vzťahu. Nie sme potom len egoisti, priam narcisy, ktorí sa zaľúbia sami do seba? Je táto téza dôvodom starého známeho porekadla : „ Riad sa srdcom, nie rozumom“ . Avšak ak sa nebudeme riadiť rozumom, čo budeme robiť keď stratíme všetko ( či už materiálne, psychické ) ?
Je vlastne láska adrenalínový šport pri ktorom dáme do stávky všetko čo máme, úplne sa odovzdáme a čakáme čo sa ďalej stane?
Komentáre
laska je poker
dik
:)
kniha
Rozum
Zrejme vysoké nároky, ale ako ich znížiť ?
:)